O novom digitálnom terestriálnom vysielaní sa popísalo už mnoho článkov, recenzií a prognóz z oblasti jeho vývoja. Čoraz častejšie sa s pojmom DVB-T stretávame v praxi, v podobe pokusných vysielaní z výkonových terestriálnych vysielačov. Medzi najvýraznejšie špecifiká príjmu patrí anténna sústava malých rozmerov, takmer dokonalé terestriálne pokrytie, kvalitný príjem bez duchov a rušení, možnosť sledovať viacero programov na jednej frekvencii ako aj stabilný príjem v pohybujúcich sa autách, autobusoch či vlakoch. Jedným slovom, sny o príjme televízneho signálu „v pohybe“ sa stávajú skutočnosťou. Poďte so mnou na výlet vlakom, kde si v rýchlosti 120 – 160 km/h, v Českej republike, na rekonštruovanom železničnom koridore vychutnáme neprerušovaný digitálny terestriálny príjem....

Čitateľom a fanúšikom aténneho príjmu je už dávno jasné, že na päty klasickým analógovým terestriálnym anténam šliape nový systém DVB-T. V porovnaní s doterajším príjmom sa v digitálnom režime MPEG naskytajú takmer neobmedzené možnosti ako príjem realizovať a použiť ho v prospech divákov na celom území Slovenska. Podľa mojich skúseností z príjmu klasického vysielania pomocou kanálových alebo v horšom prípade širokopásmových antén je obraz na našom území kvalitný iba na nížine, prípadne v blízkosti výkonového vysielača alebo prevádzača. Reliéf Slovenska je natoľko členitý, že mnohí čitatelia môžu sledovať Jednotku a Dvojku, možno Markízu alebo JOJ v pozerateľnej kvalite, málokedy prijímajú všetky spomenuté stanice bez rušenia. Komerčné televízie sa snažia pokrývať územie vlastnými súkromnými vysielačmi, ale o celoplošnom pokrytí môžme hovoriť iba v prípade satelitného príjmu SlovakLinku alebo Telenoru Slovakia.

Nemám v záujme propagovať DVB-T ako náhradu voči satelitnému vysielaniu, nakoniec by som bol sám proti sebe, nakoľko satelitný príjem je môj hlavný koniček. Na druhej strane však musím akceptovať aj DVB-T, pretože sa chtiac či nechtiac stáva silnou konkurenciou voči analógovým anténam, digitálnemu satelitnému príjmu a káblovej TV. V mnohých mestách je káblová TV rušená a digitálny satelit s potrebným dekodérom zasa každý nevlastní. Čiže alternatíva voči káblovkám a kódovanému vysielaniu je na svete. Niekto mi môže oponovať množstvom programov a možnosťou výberu v káblovkách, súhlasím, v prvom rade mám na mysli príjem slovenských staníc v dokonalej kvalite. Základné balíky kábloviek zdraželi, investície do satelitného prijímača s dekodérom a kartou sa vracajú pomaly. Ak nebude DVB-T príjem spoplatňovaný, bude lacnou alternatívou s kvalitným príjmom. Anténne systémy ako aj set top boxy, televízory so zabudovaným prijímačom DVB-T sú pomerne lacné a na našom trhu dostupné.

Viackrát som sa zúčastnil rôznych testov tohto typu vysielania v teréne. Takmer vždy šlo o príjem v mestách alebo na kopcoch pri výkonovom vysielači. Na každý pokus som sa tešil....ale....

Jedno nedeľné popoludnie som dostal od kamaráta z Čiech SMS s textom : „Zítra České dráhy testují DVB-T ve vlaku pro svoji vlastní potrebu, jedno místo je jěšte volné, nechceš se přidat?“. Okamžite som na SMS odpovedal a hneď som vedel, že pôjde o netradičnú „záťažovú“ skúšku samotného systému. Vydrží signál vo vlaku počas celej cesty bez prerušenia ? Takéto aj iné otázky som si kládol ešte na území Slovenska, keď som išiel rýchlikom do Břeclavi, východzej stanice vlaku smer Praha, v ktorom sa pokus uskutočňoval. Samotný pokus ako aj výsledky sú pre interné potreby Českých železníc. Súhlas na zverejnenie článku som dostal bez problémov, nakoľko medzi cestujúcimi bolo aj niekoľko novinárov, ktorých problematika zaujímala. Neskúmal som, z akých sú médií, možno sa podobný článok objaví aj inde, ja som sa chcel so svojimi dojmami podeliť hlavne so slovenskými čitateľmi.

Trend Českých dráh je za obdobie 3 – 5 rokov priblížiť sa svojimi službami západoeurópskym štátom v oblasti železničnej dopravy. Prvý krok ku konkurencii voči autobusovej a individuálnej automobilovej doprave železnice urobili už pred rokom, keď zakúpili moderné vysokorýchlostné naklápacie súpravy Pendolino. Tie dokážu prekonávať veľké vzdialenosti medzi európskymi metropolami v pomerne krátkom čase, s maximálnym komfortom pre cestujúcich – takmer s konkurenciou voči drahej leteckej preprave. Medzi priority patrí aj služba cestujúcemu v podobe mobilného signálu GSM, vysokorýchlostného internetu alebo sledovania digitálnej televízie. A dostávame sa k jadru veci. Ako základ sa síce testovali jazdné vlastnosti a vplyvy naklápania skrine vlaku v zákrutách, ale dôležité doplnok bol príjem digitálnej terestriálnej televízie, mobilných telefónov na nových frekvenciách v pásme 3,5 GHz, vysokorýchlostný internet a dátové informačné služby pre cestujúcich. Všetky testované systémy ma zaujali, no najviac som sa venoval samotnému príjmu televízneho signálu.

Anténny systém sa nachádzal v upravenom reštauračnom vozni a v druhej hnacej lokomotíve na konci vlaku. Pri sledovaní na monitoroch a televíznom prijímači bol signál rozdelený na anténu z reštauračného vozňa a na lokomotíve.

Kedykoľvek sme mohli porovnať obidva signály, ako aj ich hodnoty na spektrálnom analyzéry, ktorý bol taktiež napojený na anténny systém. Železničiari mali na pláne odskúšať príjem pri niekoľkých rýchlostiach – 80, 120, 140 a napokon 160 km/h. Trať vedie rozličným terénom s tunelmi a zárezmi, ktoré sú niekoľko metrov pod úrovňou zeme. Na testovanie priam dokonalý terén. Päť vozňová súprava s dvomi lokomotívami sa zo stanice pohla presne. Už pri 50 km rýchlosti som mal pocit, že sledujem namiesto klasického TV vysielania záznam z DVD alebo videa. Opustili sme prostredie stanice a vlak začal naberať na rýchlosti. Až po Brno sme išli striedavo 140 – 160 km, na moje prekvapenie na obraze to nebolo vôbec vidno. Okrem občasných výpadkov, ktoré by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky, obraz bol stabilný. Nám už dobre známe výpadky obdobného typu ako pri digitálnom satelitnom vysielaní – štvorčekovanie obrazu, rozpad zvuku – nepríjemný piskot, prípadne black screen sa prejavili iba v zárezoch trate alebo pod mostami. Pri tej rýchlosti je to zanedbateľná porucha.

Po prechode Brnom, po 50 kilometroch sa prejavili prvé náznaky vypadávania obrazu z dôvodu slabšieho dosahu brnenského Kojálu. Tu už obraz vypadával na niekoľko sekúnd a trvalo mu dosť dlho kým sa „spamätal“. Musím však podotknúť, že ide iba o skúšobné vysielanie, čiže pokrytie je ešte s obmedzeným vyžiarením. Cca 80 km pred Prahou sa nám obraz vrátil do pôvodnej kvality. Rýchlosť vlaku sa prispôsobila podmienkam križovania ostatných rýchlikových spojov, pred hlavným mestom sme sa doslova vliekli. Pre mňa bolo úspechom vidieť už aj pri 40 – 50 km rýchlosti kvalitný digitálny signál, nakoľko doteraz som s podobným testovaním DVB-T nemal žiadne skúsenosti. Vo vlaku sa viezol aj technik, ktorý pracuje v Brne a má na starosti digitálne vysielanie. Ten nás ešte na úvod oboznámil s technickými podmienkami a vysvetlil dosah DVB-T. Tento deň si České dráhy nevybrali náhodou na testovanie dátových služieb. Obidva vysielače DVB-T pracovali na neštandardný zvýšený výkon, kedy sa na určitých miestach prekrývali. V pohraničných oblastiach boli výjazdové vozy spoločnosti, ktorá DVB-T prevádzkuje, merali vyžiarený výkon i vplyv na okolité lokálne vysielače. Ako dopadli ostatné testy ohľadne výkonu, dosahu, rušení, to neviem. Možno nejaký čitateľ bude mať viac informácií, prípadne sa testu zúčastnil a podelí sa o jeho skúsenosti s nami.

Do Prahy sme prišli s meškaním kvôli križovaniu s rýchlikmi. Obraz úplne vypadol iba pri prechode tunelmi a pod štyrmi mostami s dĺžkou cca nad 20 metrov. Kratšie mimoúrovňové križovania prijímač dokázal spracovať aj vďaka dodatočnému opravnému pomeru chýb vo vysielanom prenose. Samotná anténa napojená na televízor by obraz prijala, no nezabezpečovala by nerušené sledovanie. Medzi anténu a televízny prijímač sa špeciálne pre účely vyrovnania chybovosti v obraze montuje tzv. FEC Sampler, ktorý, ak príjmová situácia dovolí, porovnáva naraz viacero rovnakých signálov DVB-T na rozdielnych frekvenciách a vyrovnáva chyby v prenose. V tomto prípade šlo o výkonný notebook, ktorý pracoval pomocou rozhrania USB 2.0 s prijímačom. Samozrejme nedalo nám a požiadali sme, aby nám Sampler na chvíľku vypli, aby sme videli skutočný príjem. V rýchlostiach nad 120 km/h sa obraz po vypnutí Samplera občas „roztrhal“, zvuk bol plynulý. Napriek tomu výpadky neboli časté, cca 1-2 za 90 sekúnd. Po zapnutí Samplera v dosahu dvoch vysielačov bol obraz znovu stabilný. Podobné zariadenie sa v zahraničí montuje automaticky do vlakov alebo autobusov, v týchto prijímových podmienkach nejde o nadštandardnú výbavu, ak berieme do úvahy pohyb voči terestriálnym vysielačom. Počas cesty sa napájali obidve antény, zmeny pri príijme antény v reštauračnom vozni a v lokomotíve neboli vôbec badateľné. Aj pri zakrytí antény obrusom, vykazoval signál 45% hodnotu. BER pri stabilizovaní Samplerom a intenzite signálu 35 – 50% sa pohybuje od -1,0 do 1,0, pri vypnutom Sampleri -2,0 do 2,0, pričom krajné hodnoty BER sú -3,0 až 3,0.

V praxi to znamená, že obraz je nesledovateľný ak intenzita signálu je pod 20% s hodnotami BER -2.5 – 3.0. Najvyššia intenzita signálu pri pohybe bola 51%, bez pohybu 70%. Antény mali tvar valca o priemere 12 cm a dĺžke 55 cm. Boli uložené horizontálne na upravenom držiaku, nedotýkali sa skrine vozňov. Pre prenos sa využili koaxiálne káble so štandardným tienením inštalované priamo vo vozni ako súčasť tzv. multimediálneho zapojenia vlaku. Počas normálnej prevádzky vlaku sa uvažuje inštalovať do vozňov LCD monitory s priemerom 17 palcov, v konferenčnom vozni premietací panel a v reštauračnom vozni 19 palcové. Množstvo ako aj veľkosť monitorov závisí od samotného prepravcu, rozvod vlaku je pripravený na niekoľko typov zapojení. Prepínanie kanálov by sa realizovalo pomocou ovládačov, samotné kanály by boli vysielané aj vo vlaku digitálne na báze časovej kódovacej osi, čiže systémom MPEG 2 s kompresným pomerom 4:2:2 a agregáciou 60 monitorov na jednu centrálnu vysielaciu jednotku. Počet programov ako aj programová štruktúra závisí samozrejme od vysielateľa, zaujímavosťou je, že do vysielania možno na hociktorom programe kedykoľvek vstupovať s informáciami pre cestujúcu verejnosť. Vlakvedúci má k dispozícii malé audiovizuálne pracovisko, v ktorom má notebook s priamym vstupom do vysielania.

Ako som už v úvode spomínal, vo vlaku sa testoval aj prenos Internetu, signálu mobilného telefónu novej generácie a dátových kanálov. Podľa ďalších kolegov, ktorí sa špeciálne venovali týmto testom som sa dozvedel, že DVB-T a prenos Internetu dopadol podľa očakávaní, ostatné dátové služby vykazovali určité problémy pri prenose v rýchlosti nad 100 km/h. V súčasnej dobe je tento problém opodstatnený, nakoľko zariadenia ešte nie sú pripravené na normálnu prevádzku a mnohé z nich sú spustené len v testovacej fáze.

Na záver môžem skonštatovať, že ma príjem vo vlaku doslova prekvapil, nečakal som až tak dobré výsledky. Miestami mi hlavou prebehla myšlienka, že mnohí obyvatelia Slovenska, hlavne na vidieku, obkolesený pohoriami nemôžu sledovať poriadne ani jeden, či dva terestriálne programy a ja si sledujem vo vlaku, v digitálnej kvalite, pri rýchlosti 120 km hneď 4 ! Bol to zvláštny pocit sledovať nerušene digitálny signál a iba pri pohľade z okna si uvedomiť, že sa voči samotným vysielačom pohybujem pomerne veľkou rýchlosťou. Čo iné si môže divák televízii do budúcna želať, ako prijímať všetky zrozumiteľné programy v 100% kvalite na malú anténu doma, vo vlaku, v aute, na chate, skrátka všade, kde sa pozerá televízne vysielanie...?!


Pre satCentrum: Dušan Ščepka ml., foto: autor (2) a archiv satCentrum (1)