Slovenská televízia zriadila v polovici júla t. r. Mediačné centrum. Naplnil sa tým jeden z bodov projektu: STV – tvorivá dielňa, ktorým sa prezentoval Štefan Nižňanský pri voľbe nového generálneho riaditeľa STV.


Informácie na túto tému poskytol v rozhovore na www.stv.sk mediátor nového Mediačného centra STV JUDr. FRANTIŠEK KUTLÍK.


Mediácia je staronový spôsob riešenia sporu dohodou. Dokladovaná je viacerými obdobiami a historickými osobnosťami: konfuciánska Čína /rokovania pod zeleným stromom/, hinduistická India, Chammurapi /1880 p.n.l. – sumerský zákonník/, Un-Nammura /2125 p.n.l., prvý zákonník písaný obrázkovým písmom/, Heliaia /rozhodcovský súd – zbor autorizovaných rozhodcov, starších ako 60 rokov/atď. Bohatá história činnosti, ktorá je u nás ešte stále málo frekventovaná. Je to nezáujem, alebo nevedomosť?

Predpokladám, že nevedomosť. Mediácia – s prívlastkami dobrovoľná a dôverná - je proces, v ktorom nezainteresovaná tretia strana pomáha účastníkom sporu nájsť vzájomne prijateľné riešenie ich sporu. Ale konkrétne. Predstavme si takúto: Konflikt dvoch kolegov, ktorý sa stále vyhrocuje. Výsledkom je, že jeden z nich sa začína báť chodiť do práce, začína mať psychické problémy, čo sa prejavuje žalúdočnými bolesťami alebo poruchami pohybového aparátu a končí sa dlhodobou práceneschopnosťou.

Konflikt dvoch ľudí sa stáva osobnou traumou jedného z nich. Na dokreslenie situácie: podľa štatistík asi tretina dlhodobo chorých vo vyspelých európskych krajinách sú osoby s psychickými problémami. Zvyšuje sa počet hospitalizácií a práceneschopností, ktoré majú pôvod v psychike. A to aj zásluhou zlých vzťahov na pracovisku, bossingu či mobbingu. Alebo ďalšia vec: Koľko vzťahových problémov v rodinách či manželstvách má svoj pôvod v podobe ventilovania pracovných problémov?


Ide teda o akúsi náhradu za súdne spory?

To nie, ale je to možnosť, ako sa im možno vyhnúť. Na súde končia tie pracovné spory, ktoré sa nedajú vyriešiť mediáciou. Súdny systém každého štátu predstavuje ochranu základných práv fyzických I právnických osôb, čo mediácia nemôže nahradiť. Je to však práve mediácia, ktorá môže vyriešiť mnoho sporov, ak sa, pravda, uskutoční včas, predtým ako spor eskaluje a stáva sa neriešiteľným. Cesta často vedie z neúspešných rokovaní medzi stranami priamo k súdu, bez informácii resp. možnosti tento spor najprv mediovať. Pripomeniem však, že úlohou súdu vo väčšine európskych krajín je ponúknuť stranám mediáciu ako rýchlejší, lacnejší a noblesnejší spôsob riešenia sporu. Musí však prísť včas, keď ”bojové pole” nie je úplne obsadené. Stáva sa, že zásah do konfliktu prichádza príliš neskoro, strany si svoje pozície zabarikádujú a proces riešenia je ťažší a komplikovanejší.


V čom sú najväčšie plusy mediácie?

Po prvé: lebo je rýchla. Konflikty možno mediáciou riešiť takmer okamžite. Dohodnete si termín, informujete mediátora o predmete sporu a identifikujete protistranu, ktorú mediátor oboznámi s vašim zámerom. Ak nasleduje súhlas, možno začať. Skúsenosti hovoria, že ak už sa mediačné konanie začalo, bude aj úspešne skončené, pretože obe strany ukázali záujem sa stretnúť.

Po druhé: lebo je ústretová. Účastníci sporu majú jedinečnú možnosť nadviazať priamy, osobný kontakt, čím si môžu zachovať otvorenú možnosť spolupráce do budúcnosti. Až pred mediátorom totiž človek zrazu zaregistruje, že je schopný postupne opustiť konfrontačný postoj a začať spolupracovať.

Po tretie: lebo je dôverná. Informácie nemožno, ak sa účastníci nedohodnú inak, zverejniť. Tento dôležitý ochranný prvok je ustanovený aj v § 5 zákona č.420/2004 Z.z. o mediácií.

Po štvrté: lebo je vzťahom rovnoprávnych účastníkov a úlohou mediátora je udržiavať túto rovnoprávnu vyváženosť počas celého mediačného procesu s vyvrcholením v mediačnej dohode.

Po piate: lebo je dobrovoľná, čo je jedna z kľúčových podmienok, ktorá mediáciu odlišuje od iných foriem riešenia konfliktov.

Po šieste: lebo je orientovaná do budúcnosti. Minulosť slúži len na zorientovanie sa mediátora v tom, čo nefungovalo, resp. čo spôsobilo konflikt. Umením mediátora je zamerať sa len na budúce riešenia a netraumatizovať strany vyvolávaním duchov z minulosti. Ak by jedna alebo obidve strany mali tendenciu vyťahovať minulosť, je lepšie mediáciu prerušiť, alebo voliť oddelenú mediáciu bez spoločnej účasti strán.


Aké sú vaše prvé skúsenosti z pôsobenia v Mediačnom centre STV?

Svoju prácu by som rozdelil do niekoľkých pozícii. V prvom rade je to mimosúdne riešenie časovo starších záležitostí, spadajúcich do obdobia niektorých predchádzajúcich manažmentov STV. Ide najmä o mediálne známe pracovnoprávne vzťahy. Ďalšia pozícia súvisí s budúcnosťou: implementujeme tzv. mediačné doložky do vybraných zmlúv, čo znamená garanciu, že pred každým prípadným súdnym podaním sa televízia pokúsi spor riešiť mediáciou.

Za veľmi dôležitú súčasť mediačnej služby považujem stretnutia so zamestnancami STV, ktorí prejavujú záujem o konzultácie. Pomáhame už v zárodku riešiť ich problémové situácie, pričom problém posúvame do roviny, v ktorej je možné ho už na začiatku analyzovať a pracovať s ním. Takéto mechanizmy dokážu zvýšiť firemnú kultúru a akcentujú poslanie mediácie nielen v STV, ale kdekoľvek inde. Týka sa to skvalitňovania medziľudských vzťahov, formovania nových komunikačných tokov medzi ľuďmi v oboch rovinách aj prevencie rôznych poruchových situácii. Veď oddávna platí, že najväčším kapitálom každej inštitúcie sú ľudia. A tak sa k ním treba aj správať.


Mediačné centrum je k dispozícií pre všetky tri štúdiá STV, pre banskobystrických a košickým zamestnancov vo forme on-line mediácie, v prípade vážnejšieho sporu pôjde o osobné stretnutia. Predpokladá sa tiež spolupráca centra s budúcim televíznym ombudsmanom.


Zdroj: webredakcia STV, www.stv.sk, 19. 8. 2008