Dlhodobo platí, že Slovenská televízia je finančne najchudobnejšia verejnoprávna televízia v Európskej únii. Nie je to nič prekvapivé, veď už aj všetkým predchádzajúcim manažmentom chýbalo na dofinancovanie programu vždy okolo 200 milión korún.


Už od začiatku 90. rokov sa táto príjmová poddimenzovanosť príjmov riešila dotáciami alebo predajom majetku, o čom svedčí tabuľka :





Pozn.: * Opakujúci sa nedostatok prevádzkových príjmov bol v rokoch 2005 a 2006 vykrytý mimoriadnymi príjmami z predaja investičného majetku. V roku 2005 bol predaj majetku v objeme 179,8 mil. Sk, v roku 2006 bol majetok predaný v objeme 55 mil. Sk.






Porovnateľný „schodok“ v príjmovej zložke rozpočtu pociťuje i vykazuje aj súčasný manažment STV, hoci prevádzkové náklady aj náklady na výrobu programov rádovo narástli. Nehovoriac už o prírastku povinností v programových službách v súvislosti s digitalizáciou (pribudlo vysielanie STV3 – Trojka a do roka 2012 musí byť aj programová služba STV4).

To, že generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský a jeho manažment verejné financie šetrí a s verejnými zdrojmi hospodári efektívne, dokazuje úspora 3,1 mil. eur (95 milión korún) už v priebehu minulého roka a úspora 1,7 mil. eur (51 milión korún) v roku 2009. Manažment verejnoprávneho média môže ovplyvňovať výdavkovú časť v rozpočte, príjmová bola v minulosti závislá od platiteľov koncesionárskych poplatkov (teraz úhrad za služby verejnosti) a od príjmov z reklamy.

Tabuľka s výškou ročných koncesionárskych poplatkov vo vybraných krajinách EÚ je výrečná (údaje v eurách za rok 2007, podľa dostupných zdrojov):

Island - 379,1
Dánsko - 288,3
Nórsko - 263,8
Rakúsko - 244
Fínsko - 208
Nemecko - 204
Veľká Británia - 183,6
Švajčiarsko - 176,6
Írsko - 160
Belgicko - 152,5
Francúzsko - 116
Taliansko - 104
Česká republika - 54
Poľsko - 51,6
Slovenská republika - 39,8


Vzhľadom na tieto skutočnosti už v januári 2009 žiadal generálny riaditeľ STV rezortné ministerstvo o kompenzácie za výpadok v príjmoch z úhrad za služby verejnosti, aj za oklieštenie reklamného priestoru. Je to legitímna požiadavka verejnoprávnej inštitúcie zriadenej zo zákona, tak, aby televízia ako celok dokázala plniť zákonom určené povinnosti. Vláda SR situáciu pochopila a v júni schválila kompenzáciu za výpadok v príjmoch za rok 2008.

V danom čase vo výške úmernej k možnostiam i problémom celej ekonomiky Slovenska. Kompenzácie za výpadky v dôsledku globálnej krízy, ani za výpadky z reklamných príjmov, sa zatiaľ neposudzovali.

Každý úprimný záujemca o finančné problémy STV vie aj akceptuje, že s podobnými problémami sa v Európe boria takmer všetky verejnoprávne médiá. Majú starosti so starnutím divákov, musia odolávať tlaku komerčných staníc, a tiež sa ich dotýkajú problémy s financovaním. Podľa medializovaných informácií napríklad verejnoprávna ORF v susednom Rakúsku zaznamenala v roku 2008 deficit na úrovni 100 milión eur. Obdobné vecné i ekonomické diskusie sa vedú aj v ostatných štátoch EÚ.

Pokiaľ ide o komunikáciu s médiami, ani manažment STV ju nepovažuje za najšťastnejšiu. Najmä preto, že všetky materiály a dokumenty, ktoré pripravuje súčasné vedenie na rokovanie Dozornej komisie či na Radu STV, sú zverejnené i zoširoka komentované už vopred v médiách, čo stavia manažment do nevýhodného postavenia.

Manažment STV zdôrazňuje, že nákladovú časť rozpočtu stále šetrí, neprekračuje plánované výdavky a že o kompenzácie žiadal v tomto rok len jeden jediný raz – v písomnej žiadosti na MK SR ešte v januári 2009.


Želmíra Blašková, hovorkyňa STV