Poslaním Rady pre vysielanie a retransmisiu je predovšetkým presadzovať záujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym hodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania a retransmisie.

Takto je definovaná základná podstata celej činnosti Rady, ktorá by mala byť pre tento „nezávislý vládny orgán“ alfou a omegou pre jej aktivity. Keď vstúpil do platnosti 4. 10. 2001 nový zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a v roku 2001 došlo i k zásadným zmenám na poste predsedu a podpredsedu tohto úradu, mohlo sa zdať, že v práci orgánu s kolektívnou zodpovednosťou sa práve narábanie so zodpovednosťou voči verejnosti, oproti neblahej minulosti, stane vecou cti. Drobné pozitívne zmeny nastali v práci Rady pre vysielanie a retransmisiu snáď iba vďaka uplatňovaniu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, kedy práca úradníkov si vyžaduje možno vyššiu obozretnosť vo vzťahu k poskytovaniu informácií, aby sa neutajovali i tie veci, ktoré už i tak sú všeobecne známe. Zložitejšia situácia môže nastať vtedy, ak na verejnosť preniknú informácie, ktorých podstatu úradníci nedokážu ustrážiť len preto, že im jednoducho unikajú súvislosti.

Rada pre vysielanie a retransmisiu dňa 21. 5. 2001 svojím uznesením č. 01-10/18.586 udelila súhlas Slovenským telekomunikáciám a. s. (ST) na distribúciu modulácie televíznych a rozhlasových programov pomocou družice Eurobird na pozícii 28,5 stupňov východne. Odsúhlasené vysielané televízne a rozhlasové programy sú nasledovné: STV1, STV2, Markíza, Slovensko 1, Slovensko 2, Slovensko 3, Fun rádio, Twist rádio a Forte. Vysielať sa budú pomocou satelitnej frekvencie 12, 643 GHz. Vzhľadom na známe skutočnosti o tom, že na uvedenej družici sa vysiela český programový balík pod názvom CZECHLINK, mohla by byť uvedená informácia mimoriadnym prínosom pre širokú slovenskú verejnosť vzhľadom na problémy, ktoré na Slovensku dlhodobo pretrvávajú v súvislosti s kvalitou príjmu terestriálnych programov STV1 a STV2, prípadne i s Markízou.

Skúsenosti s príjmom nielen českých programov, ale satelitných programov ako takých jasne deklarujú obrovské výhody okamžitého pokrytia celého územia krajiny kvalitným signálom a navyše umožňujú jeho sledovanie i pre krajanov a ostatných divákov v zahraničí. Vývoj národného satelitného vysielania sa najlepšie dokazuje na príklade Českej republiky, ktorá dnes vysiela digitálne čiastočne kódované programy ČT1 a ČT2 s tým, že každý občan ČR má navyše právo si za jednorazovú cenu zakúpiť kartu pre ošetrenie autorských práv tých programov, pre ktoré ČT nezabezpečila vysielacie práva cez satelit. Rýdzo české programy sú vysielané bez kódovania, takže majitelia individuálnych satelitných prijímacích zariadení ich môžu sledovať voľne prakticky v celej Európe a jej priľahlých oblastiach v rámci dosahu vyžarovacieho diagramu družice Eurobird. Program českej súkromnej stanice TV3 je dokonca vysielaný voľne a navyše súčasťou karty pre príjem kódovaných programov ČT1, ČT2 je i ďalšia súkromná stanica TV Prima, ktorá ako jediná je plne kódovaná.

Je preto minimálne nepochopiteľné pri znalosti týchto skutočností dozvedieť sa, že slovenská Rada pre vysielanie a retransmisiu nebrala do úvahy záujem širokej verejnosti a súhlasila s tým, že modulácie slovenských programov budú vysielané digitálne kódovane, a to iba pre účely dopravy modulácie pre siete televíznych vysielačov a prevádzačov ST. Za toto uznesenie hlasovalo jednohlasne 8 prítomných členov Rady. Skúsme si teda ešte raz zdôrazniť skutočnosť, že ak Rada rozhoduje o jednom zo svojich najvážnejších rozhodnutí v doterajšej histórii, dotýkajúceho sa hlavne šírenia programov verejnoprávnej podstaty, potom musí o to viac zvažovať svoje rozhodnutie. Nie je predsa možné iba tak jednoducho obísť závažný fakt o tom, že súkromná firma v podobe ST získala týmto rozhodnutím Rady jednostranne všetky tromfy na posilnenia svojho monopolu bez odpovede, čo za takúto poskytnutú výhodu získa občan? Rada predsa zastupuje občanov a musí preto obhajovať ich záujmy tým, že určí ST povinnosť vysielať satelitné programy STV1 a STV2 tak, aby bola zachovaná zásada ich slobodného príjmu pri dodržaní platných medzinárodných zákonov. V praxi to musí znamenať minimálne asi toľko, ako v prípade vysielania českých programov. Všetky programy verejno-právnej STV, ktoré sú vyrábané za peniaze slovenských daňových poplatníkov budú vysielané nekódovane, a teda slobodne prístupné koncesionárom tak, aby sa mohli slobodne rozhodnúť, ktorý zdroj signálu je pre nich výhodnejší v mieste príjmu! Príjem tých programov vysielaných STV, ktoré je nutné kódovať musia mať k dispozícii občania Slovenska za čo najvýhodnejších podmienok, ktoré je taktiež potrebné dohodnúť so žiadateľom, ktorý prichádza na Radu (musí reálne odôvodniť typ kódovania, prípadne aj cenu jednorazovej karty).

Je len logické, že Rada musí tiež prihliadať na záujmy svojich občanov napríklad i tým, že sa bude snažiť o presadenie ich záujmu vo veci vhodnej kombinácie vysielaných verejnoprávnych programov so súkromnými tak, aby tu nedochádzalo k protežovaniu jedných pred ostatnými. Vzhľadom na doteraz uvedené skutočnosti, navyše s cieľom získania ďalších podrobnejších informácií pre širokú verejnosť, pokladám za potrebné verejne osloviť Radu pre vysielanie a retransmisiu. Táto by mala zobrať do úvahy spomínané argumenty a prehodnotiť svoje uznesenie tak, aby bol zachovaný verejný záujem občanov Slovenska. To sa dotýka predovšetkým možností skvalitnenia príjmu signálu verejnoprávnej televízie nielen na celom území Slovenska, ale aj v zahraničí tak, aby to zohľadňovalo všetky národné i kultúrne záujmy. Satelitné vysielanie to všetko dokonale umožňuje, ale iba vtedy, ak je to v prospech každého občana, ktorý sa môže slobodne rozhodovať.