Nového riaditeľa Slovenského rozhlasu nezvolili ani na druhý raz. Z prvého kola postúpili Ľuboš Machaj, bývalý programový riaditeľ rádia Twist, súčasný šéfdramaturg Dvojky STV a v médiách neznámy Marián Šinkovič. Víťazom sa však nestal ani jeden z nich a rada vyhlásila nový konkurz. Koho vyberie v novej voľbe, ktorá práve začína?


V predošlej neúspešnej voľbe získal Machaj osem hlasov, Šinkovič nezískal ani jeden hlas. Jediným kandidátom opakovaného hlasovania sa tak stal Machaj. Opäť však získal len 8 hlasov, pričom na zvolenie je zo zákona potrebných 10 hlasov z 15-člennej rozhlasovej rady. Historicky prvé voľby generálneho riaditeľa SRo Rozhlasovou radou (predtým parlamentom) boli teda neúspešné.

Príčinu by sme mohli hľadať aj v zlom zákone, ktorý by mal namiesto súčasnej 2/3 väčšiny potrebnej na zvolenie hlavy verejnoprávneho média požadovať nadpolovičnú väčšinu hlasov členov rady. Inak sa dá očakávať, že na rovnaký problém narazí aj Rada STV pri voľbe nástupcu Richarda Rybníčka.

Vráťme sa však k priebehu samotnej voľby riaditeľa SRo, ktorá po krátkom zamyslení dáva jednoznačný záver – riaditeľa zvoliť nechceli. Z 15 členov rady sa na nej zúčastnilo 14, odovzdaných však bolo len 13 hlasovacích lístkov. Z tých bolo 5 neplatných. V opakovanom hlasovaní s jediným kandidátom Machajom bolo zo 14 odovzdaných 11 hlasov, z toho tri neplatné. Machaj získal teda aj druhýkrát len osem hlasov. Čo znamenajú neplatné lístky? Nejasne označený alebo na poslednú chvíľu škrtnutím zmenený kandidát? To sa dá možno ospravedlniť v prvom kole, ale nie v druhom! Zaujímali sme preto, či členovia rady ovládajú formálnu stránku vyplňovania hlasovacieho lístka. „Nebolo zakrúžkované číslo pred menom kandidáta,“ vysvetlil Michal Dzurjanin, predseda rozhlasovej rady. Bol teda odovzdaný čistý hlasovací lístok, čiže niektorí členovia sa hlasovania zdržali.

Prečo? Pretože odborne nepresvedčil ani jeden z dvoch vybraných kandidátov? Pretože Ľuboš Machaj nepresvedčil, že nie je v konflikte záujmov vzhľadom na nevyjasnené majetkové pomery v rádiu Twist? Alebo aby mohli kandidovať ďalší záujemcovia o túto pozíciu, napríklad aj bývalý riaditeľ Jaroslav Rezník, ktorému sa funkčné obdobie skončilo 7. októbra a ktorý sa pre formálnu chybu v prihláške sám vyradil z tohto konkurzu? Alebo niekomu vyhovuje takýto stav „bezvládia“, počas ktorého rozhlas riadia „oficiálne“ štatutárni zástupcovia a k žiadnym zásadnejším zmenám pravdepodobne nedôjde? Žeby súkromným médiám, ktorým vzrastú šance na zvýšenie svojho podielu na reklamnom koláči? Ak áno, teraz je správne obdobie, keď zadávatelia prerozdeľujú rozpočty na budúci rok a SRo má na ich získanie minimálne šance vzhľadom na klesajúcu počúvanosť komerčne zaujímavejších okruhov, aj vzhľadom na stav, keď nie je jasné, ako bude fungovať predaj reklamného času cez novozaloženú dcérsku spoločnosť.

Nech už sú dôvody neúspešnej voľby riaditeľa SRo, ktorá na dobu neurčitú ovplyvní trh rádií, akékoľvek, namieste je otázka: Načo sú takí členovia Rady, ktorí nie sú schopní pri takom závažnom rozhodnutí, akou je voľba generálneho riaditeľa Slovenského rozhlasu, stretnúť sa v plnom počte a zodpovedne vyjadriť svoj názor?

Snáď v ďalšej voľbe, ktorá začína už dnes, 22. novembra otváraním obálok, po ktorom sa dozvieme mená nových kandidátov na post riaditeľa SRo.


Zdroj: Ivana Šimlovičová, Stratégie on line, 21.11.2005