Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska tak, ako ho na svojej internetovej stránke zverejnilo 26. októbra 2010 Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, nerieši otázku financovania Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, a ani financovanie budúcej „Rádiotelevízie“.


Uvedený návrh nepracuje so žiadnymi reálnymi ekonomickými prepočtami, ktoré by ukazovali, že zlúčením dôjde v budúcom roku k úspore finančných prostriedkov na chod verejnoprávnych médií.

Súčasná ekonomická situácia STV je dôsledkom dlhodobého neriešenia postavenia tejto verejnoprávnej inštitúcie v systéme ako aj jej financovania, čo sa odráža v pravidelných stratách za posledné obdobia. STV preto navrhuje 3 varianty systémového riešenia:


1. Súčasný systém výberu úhrad za služby verejnosti (koncesionárskych poplatkov) zostane v platnosti bez navyšovania sumy. STV nedostane žiadne štátne dotácie, súčasne však budú zrušené niektoré zákonné obmedzenia, ktoré STV znevýhodňujú nielen oproti komerčným vysielateľom, ale aj v porovnaní s bežnými podnikateľskými subjektami. Ide najmä o:

a) Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý neumožňuje STV odpočítať DPH z tovarov a služieb okrem vysielania reklám, telenákupu a sponzorovaných programov vrátane ich propagácie. V dôsledku tohto ustanovenia STV ročne prichádza o bezmála 8 miliónov € (!) v neuplatnenej DPH, ktorú musí zaplatiť dodávateľom, ale nesmie si ju nárokovať od štátu.

b) Zákon č. 220/2007 Z.z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu, ktorý prikazuje STV vysielať vo verejnoprávnom multiplexe najmenej 4 obsahové služby, a súčasne vysielať 2 televízne programové služby na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch až do ukončenia analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky, najneskôr však do konca roku 2011. V praxi to znamená, že zákon zaväzuje STV ročne vynakladať na vysielanie súčasne v analógovom aj digitálnom režime sumu 13 miliónov €.

c) Zákon č. 516/2008 Z. z. o Audiovizuálnom fonde, ktorý zaväzuje STV prispievať do tohto fondu na základe dosiahnutých výnosov reklamy a teleshopingu sumou 5% (250 000 €) ročne, kým komerčné televízie prispievajú len 2%.

d) Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, ktorý zakazuje Slovenskej televízii zaraďovať reklamu alebo telenákup počas vysielania programov, čím STV prichádza o obrovskú časť príjmov z reklamy, ktoré by inak mohli byť zaraďované vo vysielacích časoch lukratívnych pre klientov. Súčasne tento zákon obmedzuje časový rozsah vysielanej reklamy vo vysielaní STV na maximálne 0,5% denného vysielacieho času, čím sa umelo okliešťujú možnosti STV napĺňať príjmovú zložku vlastného rozpočtu príjmami z televíznej reklamy.

e) Zákon č. 16/2004 Z.z. o Slovenskej televízii, ktorý stanovuje povinnosť vysielať 2 televízne programové služby na dvoch celoplošných terestriálnych analógových okruhoch až do ukončenia analógového televízneho vysielania na území Slovenskej republiky, najneskôr však do konca roku 2011, a súčasne poskytovať najmenej 4 obsahové služby prostredníctvom verejnoprávneho terestriálneho multiplexu. STV tak prichádza o možnosť variovania poskytovanej škály služieb tak, aby táto odrážala reálny stav jej financií. Inak povedané: v momentálnom modeli financovania je zmysluplnejšie, aby STV vysielala na jednom, maximálne dvoch plnohodnotných vysielacích okruhoch, než aby živila tri podvýživené, s perspektívou, že v roku 2012 má spustiť štvrtý.

2. Súčasný systém výberu úhrad za služby verejnosti (koncesionárskych poplatkov) zostane v platnosti bez navyšovania ich sumy. Súčasne budú zo štátneho rozpočtu kompenzované výpadky v príjmoch STV za skupiny občanov, ktorí sú zo zákona oslobodení od platenia týchto poplatkov – celkovo ide za roky 2008 až 2010 o sumu 18,4 miliónov eur. Len za prvých 9 mesiacov roka 2010 je celková výška výpadku (spolu pre STV a SRo) 8 408 439 €.

3. Súčasný systém výberu úhrad za služby verejnosti (koncesionárskych poplatkov) zostane v platnosti, ale navýši sa ich suma tak, aby sa priblížila priemeru krajín s rovnakým alebo podobným počtom obyvateľov (napr. Fínsko, Nórsko, Chorvátsko) – t.j. okolo 110 eur ročne. V praxi by to znamenalo nárast mesačných poplatkov na sumu 9,28 €. V takom prípade by príjmy Slovenskej televízie stúpli z doterajších 53 mil. € na približne 107 mil. €. Príjmy z takto upravených poplatkov obyvateľstva by v plnej miere pokryli potreby STV spojené s výrobou programov a vysielaním podľa zákona bez toho, aby STV potrebovala ďalšie príjmové položky – t.j. následne by sa zákonne mohol upraviť aj zákaz vysielania reklamy v Slovenskej televízii.

Návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska nehovorí nič o tom kto a z čoho bude platiť televíziu verejnej služby. Tieto varianty áno. Je však viac než akútne začať o nich diskutovať už dnes a rozhodnúť sa pre jednu z možností. Takú, ktorá raz a navždy komplexne a systémovo vyrieši financovanie STV.


PR Press STV, 8. 11. 2010