Poslanci navrhujú, aby Rada STV minimálne raz ročne definovala priority verejného záujmu, ako východisko koncepcie programovej služby STV. Manažment televízie sa tomu nebráni, ale má podmienku zavedenia ustanovenia o vyrovnanom hospodárení.


Ročný interval definovania priorít verejného záujmu podľa poslancov umožňuje reagovať na dynamiku spoločenských zmien. Prax podľa nich ukázala, že pojem „služba verejnosti“ je pri príliš širokej definícii interpretovaný rôzne. „Na tom, že treba jasne definovať „priority verejného záujmu“ sa zhodneme a Rada STV má na to zo zákona nástroje dokonca už dnes. Treba to však robiť vtedy, keď sa zásadným spôsobom mení situácia v mediálnom prostredí, redefinuje sa postavenie a úloha médií verejnej služby v spoločnosti – a táto debata nás myslím čaká práve teraz. Treba však pri nej hovoriť nielen o „prioritách verejného záujmu“, ale aj o tom, koľko takto definovaná verejná služba stojí a ako ju financovať,“ vysvetľuje predseda Rady STV Miroslav Kollár.

Riaditeľka sekcie médií a audiovízie na Ministerstve kultúry SR Zuzana Mistríková súhlasí s jeho názorom, že ani dnes rade nič nebráni schváliť len taký programový koncept, ktorý zodpovedá jej predstavám o podieloch jednotlivých programových typov, o podiele výroby a vysielania vlastnej produkcie, o minimálnom podiele vysielacieho času vyhradeného premiéram slovenských audiovizuálnych diel, či nezávislej produkcii. Sú totiž vymedzené v programovom koncepte, ktorý v súlade so zákonom o STV predkladá Rade na schválenie generálny riaditeľ STV.

Samotný Richard Rybníček snahu poslancov označil za nesystémové riešenie, ktoré nijakým spôsobom nevyrieši otázku verejnoprávnosti a tiež namietol, prečo sa návrh týka iba STV a nie aj druhého verejnoprávneho média – Slovenského rozhlasu. Manažmentu STV prekáža aj to, že o verejnoprávnosti sa hovorí len cez program. Očakáva, že spomínaný návrh poslancov bude po parlamentnej diskusii rozšírený najmä o ustanovenia o povinných podieloch financií a formátov z programovej štruktúry na pôvodnú tvorbu. Návrh totiž považuje za opakovaný lobbing skupín tvorcov: „Nevieme sa brániť týmto iniciatívam, ale možno by bolo dobré, aby bolo v zákone ustanovenie, že verejnoprávna TV nesmie schváliť deficitný rozpočet, aby žiadny manažment nemal tendenciu pod tlakom tvorivého prostredia a externých skupín zadĺžiť televíziu. Pretože zadĺžená TV už nebude nezávislou a verejnoprávnosť tak môže byť ľahko spochybnená, keďže bude nútená obrátiť sa na štát so žiadosťou o oddĺženie,“ zdôraznil Branislav Zahradník, člen manažmentu STV pre vzťahy s verejnosťou.

Aké je celkové vnímanie návrhu poslancov zo strany Zuzany Mistríkovej z Ministerstva kultúry, Miroslava Kollára, predsedu Rady STV a Branislava Zahradníka z manažmentu STV? Je Rada STV vo svojom terajšom zložení – kedy je často kritizovaná pre neodbornosť svojich členov - schopná definovať spomínané činnosti na plnenie verejnej služby?

Dočítate sa vo februárovom vydaní mesačníka Stratégie.


Zdroj: Ivana Šimlovičová, Stratégie on line, 21.2.2005