Už aj na slovenskom trhu, konkrétne v Banskej Bystrici a Košiciach sa objavujú prvé DVB-T prijímače a niektorí televízni diváci začínajú riešiť svoj problém s nekvalitným príjmom sledovaním pilotného vysielania DVB-T.
Digitálne vysielanie v Banskej Bystrici má na starosti spoločnosť Slovak Telecom a.s., ktorá získala v tomto meste licenčné právo na skúšobné (experimentálne vysielanie) na základe súťaže, ktorú vyhrala. Frekvencie sú určené na zriadenie a prevádzkovanie rádiového zariadenia určeného na poskytovanie verejnej telekomunikačnej služby, ktorej obsahom bude kombinácia TV programov a iných dátových služieb, pričom rozsah TV programov bude tvoriť podstatnú časť poskytovanej služby. (podľa TÚ SR). TÚ SR zverejnil vo svojom vestníku výzvy na podávanie žiadostí na predloženie ponúk do výberového konania o pridelenie frekvencie na pozemské digitálne vysielanie. Na základe výziev v stanovenom termíne podali žiadosti tieto spoločnosti: Slovak Telecom, a.s., Rádiokomunikácie, o.z, TELECOM CORP., s.r.o., SATRO s.r.o., satelitné televízne rozvody, AWARD development, a.s. (Slovak Digital Group, a.s. podľa rozhodnutia jediného akcionára z 27.5.2004). Uvedení záujemcovia podali žiadosti o kanál 59 Banská Bystrica, Zvolen aj kanál 44 Košice, Prešov.

Termín „skúšobné“ značí, že sa nejedná o trvalé vysielanie a že nie je zabezpečená stopercentná istota, že sa vysielanie nebude prerušovať, alebo sa budú meniť vysielacie parametre. Dokonca že sa vypne napríklad aj na niekoľko mesiacov.
Za účelom odskúšania všetkých možných variánt, testovaní má prevádzkovateľ právo vysielanie aj prerušovať. Majú sa overiť technické podmienky, možnosti modulácií, možnosti statického, prenosného a mobilného príjmu, meranie pokrytia, dátových služieb a interaktívnych služieb 1. stupňa (pasívna interaktivita).

Aké ponesiem riziká, ak si zakúpim už v dnešnej dobe DVB-T prijímač?

Nik Vám dnes nezaručí, že prijímač, ktorý si zakúpite Vám bude fungovať, bude plne kompatibilný a že ho v budúcnosti naozaj plne využijete. Prijímače, ktoré si dnes občania zakúpia na príjem skúšobného vysielania budú v zásade funkčné aj po spustení pravidelného vysielania, ktoré sa očakáva niekedy po roku 2006. Presný dátum spustenia závisí od záujmu poskytovateľa vysielania, od záujmu televízií takouto sieťou signál šíriť a samozrejme od divákov a penetrácie (nákupu DVB-T set-top boxov). Set-top boxy budú spracovávať zatiaľ obraz a zvuk voľne šírených TV a R programov (FTA – Free-to-Air). S najväčšou pravdepodobnosťou bude pravidelné vysielanie spustené s programami terajších, teda voľne šírených programov. Môže sa však stať aj opak, že sa pravidelné vysielanie odloží na niekoľko mesiacov, kým sa nevybuduje infraštruktúra, všetko závisí od poskytovateľa služby. Vysielané multiplexy môžu byť časom doplnené ďalšími , ktoré by mohli obsahovať aj kódované programy (bude záležať na licenčných podmienkach). Zatiaľ nie je stanovené, aký kódovací systém by sa mal používať, preto prijímače nevybavené rozhraním (interface) pre tzv. obecný podmienený prístup (Common Interface), poprípade vybavené len dekodérom určitého typu by mohli byť v budúcnosti menej hodnotné (nie však úplne nepoužiteľné).
Dôležité je aj to, že prijímače, ktoré sú dnes u nás na trhu neobsahujú MHP interface. To znamená, že sú prijímačmi so základným stupňom interaktivity (bez spätného kanála). Základným stupeň interaktivity určuje EPG (Elektronický programový sprievodca). Jedná sa teda o pasívne digitálne prijímače.
V budúcnosti si bude musieť človek zakúpiť zrejme nový DVB-T prijímač, ak bude chcieť využívať služby spojené s MHP. Nik však o tom neinformuje. Mal by sa o to zrejme postarať štát, alebo niekto kompetentný, ale hlavne odborne zdatný. Nik však žiadne kroky týmto smerom prakticky neurobil.
Dokonca sa v pilotnom vysielaní zatiaľ nevysiela v programoch ani len informácia EPG. Čiže zatiaľ hovoriť o interaktívnej TV je bezpredmetné. Uvidíme, či naši prevádzkovatelia budú schopní aspoň udržať pilotné vysielanie tak ako je v tej najzákladnejšej podobe a že sa s pilotného vysielania nestane len ďalší experiment tak ako tomu bolo v roku 1999.

Ing. Martin Legíň